K priznaniu starobného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení v platnom znení do 31.12.2003; k posúdeniu žiadosti o zohľadnenie ďalšej doby zamestnania na účely priznania starobného dôchodku

Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by poberateľovi starobného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 mohol vzniknúť nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona. Ak teda odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok s odôvodnením, že vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa zákona č. 100/1988 Zb. vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. (§ 273 ods. 5), rozhodla v súlade so zákonom.

Je nesporné, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. Tento starobný dôchodok mu naďalej patrí a podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa za výsluhový dôchodok iba považuje. Výsluhový dôchodok podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z. mu priznaný nebol.

Žiadosť o zohľadnenie ďalšej doby zamestnania, ktorá nebola zohľadnená pri priznaní starobného dôchodku je možné posúdiť len podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t. j. podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Vzhľadom na trvanie ďalšej doby dôchodkového poistenia navrhovateľa po vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ môže požiadať príslušný orgán o zvýšenie starobného dôchodku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnúť o nároku navrhovateľa na zvýšenie starobného dôchodku za dobu zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok (považovaný za výsluhový dôchodok) podľa § 259 ods. 1, § 263 ods. 3 a § 293l ods. 1 zákona o sociálnom poistení je tak ako v prípadoch uvedených v § 143d zákona č. 328/2002 Z. z. daná právomoc útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorému právomoc na rozhodovanie o starobnom dôchodku policajtov a jeho výplate patrila v zmysle § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.